Konečne bolo vonku zase trocha pekne, a tak sme sa s priateľkou a psami vybrali do lesa. A ako môj stály spoločník nesmel chýbať foťák. Vždy keď je pekne a som niekde vonku snažím sa spraviť nejakú tú peknú fotku, a občas sa aj niečo podarí zachytiť. No ako to už raz v živote býva nič netrvá večne a tak sa prvotný pocit z dobre vykonanej práce môže rýchlo pominúť. Inak tomu nebolo ani pri poslednom výlete.
Psi behali po lese, moja milovaná po nich vrieskala aby nám neušli a ja som sa zabával fotením. Domov som sa vracal spokojný prehliadajúc si úlovky strelené mojou zrkadlovkou. Doma som zapol Aperture a pustil sa do práce. Moja spokojnosť netrvala dlho a tvrdo som narazil o základy fotografie na ktoré v zhone mnoho krát zabúdam.
Veď posúďte sami čo tejto fešande chýba.
2 komentáre:
Kdyz pominu stredovou kompozici a nestastny dotyk hlavy s hranou zeme a lesa, tak je to samozrejme podivny "trinohy" pejsek :-) :-) :-)
No, středová kompozice není chyba, ale ne vždy je vhodná - zde mi nevadí, jisté umrtvení obrazu není rušivé. A "ukrytí" psa ve stejně barevném pozadí by mohl být i záměr - "mimikry" (a nemusí to být z nouze ctnost). Tři nohy samozřejmě chyba (pokud takový pejsek u vás neběhá) jsou, ovšem zrovna v tomto případě je to náprava v PS na 5 minut (možná méně). :-)
Zverejnenie komentára